Speeches

Stetment lo taks progresiv lo saler pou Zanvye 2017 par Minis pour Finans, Komers ek Lekonomi Ble, Jean-Paul Adam Lasanble Nasyonal, Mardi le 12 Zilyet 2016

July 12, 2016

Msye Spiker, Lider Zafer Gouvernman dan Lasanble Nasyonal, Lider Lopozisyon dan Lasanble Nasyonal, Manm Onorab,ser pep seselwa, bonzour.

Dan diskour leta lanasyon ki Prezidan Michel ti prononse le 16 Fevriye, i ti anonse ki Gouvernman pou travay lo en sistenm taks progresiv lo saler a parti Zanvye 2017 pou anmenn en meyer lavi pou tou pep seselwa.

Ozordi dan mon kapasite koman minis finans mon pe vin devan sa lasanble pou prezant zot detay lo sa sistenm taks ki pou ganny enplimante aparti zanvye 2017.

Msye Spiker,

Avan ki mon minister in ariv lo sa propozisyon ki mon pe prezante ozordi, I enportan ki tou dimoun i konpran ki bokou analiz in ganny fer pou fer sir ki sa nouvo sistenm taks ki nou vin avek i anmenn plis egalite dan sistenm taks dan nou pei ki benefisye tou kours sosyete. Se pour sa rezon ki avan ki noun fer desizyon lo ki meyer fason pou enplimant sa reform noun fer bann analiz aprofondi.

Avek led e lasistans teknik sorti kot IMF ki’n prezant son rapor avek nou an Zanvye 2016 noun kapab travay lo bann ‘threshold’ ki asire ki omwen 97.8 % nou popilasyon i benefisye anba sa nouvo sistenm.

Ozordi nou pe prezant zot ek en reform taks ki pou permet nou pep anmenn plis larzan kot zot lakour. En reform ki pou kree plis egalite. En reform ki pou permet sa fanmiy ki pe debrouye me ki touzour war li pe trimouse tou le mwan pou kapab azout de ansanm kapab arive fer sa seving. En reform ki pou permet sa fanmiy envestir plis ankor kot lakour.

Ozordi gouvernman lepep i fyer pou kapab prezant en sistenm taks ki pli zis e pli ekitab.

Dan manifesto Parti Lepep nou ti angaz nou lekor pour sa reform, pour nou pli byen siport travay ki sak Seselwa i fer dan nou lekonomi. Sa reform i rekonnet nesesite pour donn plis sipor avek sa ki pli dan bezwen.

Nou ava rapel ki Premye faz ki Prezidan ti anonse e kin deza komans ganny enplimante se logmantasyon dan saler debaz kin vin an mars depi Avril sa lannen. Ozordi tou nou bann pansyonner e travayer seselwa an zeneral i kapab rezouir en saler debaz SR5550. Lot faz sa reform ki pe ganny enplimante la an zilyet se egzanpsyon lo ‘income tax’ konm swivan;

Tou bann travayer Seselwa a plen tan osi ki bann zournalye e travayer a mwen tan (part-time) ki ganny en saler ziska SR 8,555.50, pa pou bezwen pey taks lo zot saler.

Msye Spiker,

Income tax’ i reprezant plis ki SR 1 bilyon reveni dan nou bidze annyel. Napa fason ki nou kapab enplimant en tel reform san pran ankont rediksyon dan reveni ki sa reform i kapab anmennen.

Me gouvernman in touzour pare pou met son pep o sant okenn devlopman e okenn sanzman. Nou konvenki ki atraver bann mezir pli sever ki nou pe met an plas nou pou kapab reisir atresi sa lekar e ranmas sa reveni atraver bann gro biznes ki ozordi pe servi tou mwayen pou pa pey taks ki zot devret pe peye.

Msye Spiker, gouvernman pe met en tel sistenm taks anplas pou fer sir ki napa okenn seselwa ki ganny kit deryer. Avek en tel sistenm, seselwa pou ozordi kapab non selman aste zot bezwen de baz me osi kapab annan plis larzan dan zot lanmen pou re envestir dan zot fanmiy.

Msye Spiker,

Aparti zanvye 2017 Bann nouvo poursantaz “Income tax” anba sa sistenm progresiv pou Seselwa i konm swivan:

  1. 0 ziska SR 8,555.50 i 0%

  2. SR 8,555.51 ziska SR 10,000 i 15%

  3. SR 10,001 ziska SR 83,333 i 20%

  4. Par lao SR 83,333 i 30%

Msye Spiker, avek sa bann nouvo “income tax rates”, tou dimoun ki ganny anba SR 35,667 pou vwar en benefis direk lo zot saler. Tou dimoun ki tonb dan sa kategori pou vwar zot pey mwens taks ki zot pe peye ozordi e an retour zot pou al avek en larzan ekstra kot zot lakour.

E se sa zisteman ki ozordi nou gouvernman i anvi fer sir- ki tou seselwa ki pe ozordi travay dir pou zot fanmiy i war benefis direk en tel sistenm taks. En sistenm ki pou permet anviron 97.8 % seselwa ozordi fer en rediksyon dan sa taks ki ozordi zot pe peye.

De lot kote, atraver sa nouvo sistenm bann dimoun ki ozordi pe ganny plis ki SR 35,667, pou vwar zot pe pey plis taks.

Msye Spiker, pour permet tou dimoun ozordi konpran an detay ki manyer sa nouvo sistenm taks pou ganny enplimante permet mwan pou esplik an detay an sitan serten legzanp ki sa pou vedir pou bann fanmiy seselwa;

Ozordi si en dimoun pe resevwar en saler SR12,000 I pey li SR 1,800 ‘Income tax’. Aparti zanvye 2017 avek nouvo reform sa dimoun pou pey li selman SR 618.68. Sa i vedir ki ki pou annan li SR1,183.32 an plis ki i pe gannyen ozordi.

En dimoun ki son saler i SR 15,000 e ki ozordi pe pey li SR 2,250 pou aparti zanvye 2017 pey selman SR 1,216.68. ki vedir i pou annan li en total SR SR 1,033.32 an plis dan son lanmen atraver sa nouvo sistenm taks.

En dimoun ki son saler i SR 25,000 i ozordi pe pey SR 3,750. Aparti zanvye i pou pey li SR 3,216.68. sa pou anmenn li en benefis SR 533.32. (Annex 1,2,3 i donn detay spesifik lo sa trwa legzanp)

Msye Spiker,

Dan sa trwa legzanp ki monn site, sa bann dimoun pou vwar zot ek en larzan anplis dan zot lanmen- larzan ki nou swete ava kontribye pou asire ki sa bann dimoun i kapab re envestir dan zot fanmiy dan en fason pozitiv e ki zot a war en benefis direk ki en tel sistenm i anmennen.

An menm tan sa sistenm pou fer sir ki bann dimoun ki ozordi pe pey sa 15% taks me ki kapab e ki devret kontribye plis i fer li. Permet mwan alors pou osi sit 2 legzanp lo sa kategori.

Ozordi, en dimoun ki pe ganny en saler SR 50,00 pe pey li SR 7,500 ‘income tax’. Aparti Zanvye i pou pey li SR 716.68 taks anplis.

En lot dimoun ki ozordi pe resevwar en saler SR70,000 e ki ozordi pe pey SR 10,500 pou aparti zanvye pey SR 1,716.68. (Annex 4 e 5 i donn detay aprofondi)


Msye Spiker,

Parey monn anonse avan, sa bann sanzman lo reform ‘income tax’ ki gouvernman lepep pe prezante ozordi i vize ver anmenn plis egalite pou tou travayer seselwa.

Sa travayer ki ozordi pe travay dir pou fer sir ki son fanmiy i annan tou son komidite e tou bezwen debaz. Sa graduate ki anvi kapab rezouir son travay dir.

Ozordi gouvernman parti lepep i prezant zot en propozisyon pou en sistenm taks ki adres aktyalite ozordi.

En sistenm taks ki montre ki nou touzour pe ekout nou pep e ki nou pe rod tou mwayen pou fer sir ki pep i reste o sant.

Msye Spiker,

I enportan note ki i pou kout bidze pei anviron SR 400 milyon pou nou entrodwir en sistenm taks progresiv lo saler. Gouvernman Parti Lepep i vwar sa koman en lenvestisman dan son pep. En lenvestiman dan son dimoun.

Msye Spiker,

Dan sa reform taks ki gouvernman pe propoze nou osi annan en lankadreman pou bann travayer etranze osi. Parey tin deza annonse an Zilyet 2016, tou etranze pa pou benefisye sa legzanpsyon SR 8,555.50 anba sa sistenm taks lo baz progresiv. Sa i prenon kont ki zot ganny bokou benefis parey lakaz e transpor konpare avek seselwa.

Noun osi konstate ki bokou etranze i anba en kontra, alors nou pe propoze ki sistenm taks progresiv pou tou bann travayer etranze i komans vin an aplikasyon konm swivan:

  1. 15% parey zot pe peye an se moman ziska Zilyet 2017

  2. A parti Zilyet 2017, bann rates pou konm swivan;

    1. 0 ziska SR 10,000 i 15%

    2. SR 10,001 ziska SR 83,333 i 20%

    3. Par lao SR 83,333 i 30%

    1. Par lao SR 83,333 i 30%

Gouvernman i osi pran kont ki i annan ansennyan e ners ki pe travay dan Gouvernman e ki anba en skim of servis parey bann seselwa. Pour sa bann ka spesifik nou pou bezwen fer sir zot pa dezanvantaze konpare avek en seselwa.

Msye Spiker,

Dan nou analiz noun osi vwar ki nou annan en defayans lo nou bann data lo saler. Alors nou pe osi propoze pou fer sir ki tou Lanplwayer i soubmet zot “payroll’ elektronik avek SRC. Pou le moman i selman bann Lanplwayer avek plis ki 25 travayer ki bezwen fer li.

Nou pou met an plas en sibvansyon pour bann biznes ki pou ofer sa servis pou bann kategori Lanplwayer ki annan mwens ki 25 travayer.

Noun osi konstate ki pou annan travayer ki pou annan de trwa lanplwa ouswa pe ganny lezot income parey “board fees”. Alors nou pou fer sir ki i annan en sistenm an plas ki zot raport avek SRC alafen lannen pou fer sir ki zot in pey zot taks ki merite ouswa si SRC i bezwen refund zot taks si zot in pey tro bokou.

Sa i kapab leka si en dimoun in dan lanplwa pou zis en peryod letan. Par egzanp si en dimoun in travay ziska septanm apre i al etidye konmansman Oktob pandan en lannen.

Msye Spiker,

Minister finans pe angaz li dan diferan konsiltasyon pou prezant sa bann sizesyon lo sa nouvo reform. Mon minister in pare pou ekout piblik. Nou pou osi fer bann lezot konsiltasyon lo medya, dan distrik ek bann lezot sekter pandan sa prosen trwa mwan avan ki nou finaliz lalwa pandan prezantasyon bidze 2017.

Mersi Msye spiker e tou bann manm onorab, e mersi pep Seselwa pour donn zot sipor pour lenplimantasyon sa nou sistenm taks lo baz progresiv. Mon kont bokou lo zot langazman pou donn zot sizesyon.

Annex 1

Legzanp 1. En dimoun ki son saler i SR 12,000

 

  1. Aktyelman

  1. A parti Zanvye 2017

SR 12,000 15%= SR 1,800

  1. I pa pou bezwen pey taks lo sa premye SR 8,555.50

Son saler avan fon pansyon i SR 10,200

  1. I pou pey 15% taks lo son saler SR 8,555.51 ziska SR 10,000 (savedir selman SR 1,444.50 × 15%=SR 216.68)

 
  1. I pou pey 20% taks lo son saler SR 10,001 ziska SR 12,000 (savedir selman SR 2,000 × 20%= SR 400)

 

Savedir sa dimoun pou bezwen pey selman SR 216.68 + SR 400 ki pou fer li en total SR 616.68

Dan sa legzanp en dimoun ki ganny SR 12,000 i pou ganny en benefis SR 1,183.32

 

Annex 2

Legzanp 2 En dimoun ki son saler i SR 15,000

  1. Aktyelman

  1. A parti Zanvye 2017

SR 15,000 15%= SR 2,250

  1. I pa pou bezwen pey taks lo sa premye SR 8,555.50

Son saler avan fon pansyon i SR 12,750

  1. I pou pey 15% taks lo son saler SR 8,555.51 ziska SR 10,000 (savedir selman SR 1,444.50 × 15%=SR 216.68)

 
  1. I pou pey 20% taks lo son saler SR 10,001 ziska SR 15,000 (savedir selman SR 5,000 × 20%= SR 1,000)

 

Savedir sa dimoun pou bezwen pey selman SR 216.68 + SR 1,000 ki pou fer li en total SR 1,216.68

Legzanp en dimoun ki ganny SR 15,000 i pou ganny en benefis SR 1,033.32

 

Annex 3

Legzanp 3 En dimoun ki son saler i SR 25,000

  1. Aktyelman

  1. A parti Zanvye 2017

SR 25,000 15%= SR 3,750

  1. I pa pou bezwen pey taks lo sa premye SR 8,555.50

Son saler avan fon pansyon i SR 21,250

  1. I pou pey 15% taks lo son saler SR 8,555.51 ziska SR 10,000 (savedir selman SR 1,444.50 × 15%=SR 216.68)

 
  1. I pou pey 20% taks lo son saler SR 10,001 ziska SR 25,000 (savedir selman SR 15,000 × 20%= SR 3,000)

 

Savedir sa dimoun pou bezwen pey selman SR 216.68 + SR 3,000 ki pou fer li en total SR 3,216.68

Legzanp en dimoun ki ganny SR 25,000 i pou ganny en benefis SR 533.32.

Annex 4

Legzanp 1 En dimoun ki son saler i SR 50,000

  1. Aktyelman

  1. A parti Zanvye 2017

SR 50,000 15%= SR 7,500

  1. I pa pou bezwen pey taks lo sa premye SR 8,555.50

Son saler avan fon pansyon i SR 42,500

  1. I pou pey 15% taks lo son saler SR 8,555.51 ziska SR 10,000 (savedir selman SR 1,444.50 × 15%=SR 216.68)

 
  1. I pou pey 20% taks lo son saler SR 10,001 ziska SR 50,000 (savedir selman SR 40,000 × 20%= SR 8,000)

 

Savedir sa dimoun pou bezwen pey selman SR 216.68 + SR 8,000 ki pou fer li en total SR 8,216.68

Legzanp en dimoun ki ganny SR 50,000 i pou pey plis taks par selman SR 716.68

Annex 4

Legzanp 2 En dimoun ki son saler i SR 70,000

  1. Aktyelman

  1. A parti Zanvye 2017

SR 70,000 15%= SR 10,500

  1. I pa pou bezwen pey taks lo sa premye SR 8,555.50

Son saler avan fon pansyon i SR 59,500

  1. I pou pey 15% taks lo son saler SR 8,555.51 ziska SR 10,000 (savedir selman SR 1,444.50 × 15%=SR 216.68)

 
  1. I pou pey 20% taks lo son saler SR 10,001 ziska SR 70,000 (savedir selman SR 60,000 × 20%= SR 12,000)

 

Savedir sa dimoun pou bezwen pey selman SR 216.68 + SR 12,000 ki pou fer li en total SR 12,216.68

Legzanp en dimoun ki ganny SR 70,000 i pou pey plis taks par selman SR 1,716.68

» All Speeches